Geografia a obyvateľstvo
Geografia
Stredná časť krajiny je vyplnená Orinockou nížinou. Na severozápade a severe sa tiahnú horské pásma Cordillera de Mérida (5 007 m n. m.) a Cordillera de la Costa (2 596 m n. m.), juhovýchod krajiny zaujíma Guayanská vysočina s náhornými plošinami a stolovými horami (Neblina, 3 014 m n. m.; Roraima, 2 772 m n. m.).
Pobrežie je väčšinou hornaté; nížinné len na západe s veľkým Maracaibským zálivom a na východe v delte rieky Orinoko. Venezuela má veľa ostrovov; najväčší je Isla de Margarita (1 072 km2). Väčšina Venezuely patrí do povodia Orinoka (hlavné prítoky Meta, Apure, Caura, Caroni a iné.); v povodí veľa vodopádov (Angel, 979 m, na rieke Churún je najvyšší na svete). Je tu vlhké tropické podnebie zo stálymi teplotami. Tropické pralesy pokrývajú hlavne horné povodie Orinoka, na súšach horských svahoch vždyzelené aj opadavé tropické lesy. V nížinách sa nachádza hustá savana.
Obyvateľstvo
Obyvateľstvo je zo 67% tvorené mesticmi, z 21% potomkami Európanov, z 10% potomkami Afričanov a z 2% domorodými obyvateľmi. Žije tu približne 200 000 Indiánov, zbytkov spoločenstiev, ktoré sa stále živia lovom a zberom. Obyvateľstvo je predovšetkým rímskokatolíckeho (96%) a protestantského vyznania.
Venezuela má 26 479 000 obyvateľov. Z tohoto počtu pripadá najväčšia časť na mesticov. Z čistokrvných indiánskych kmeňov, ktoré ešte na začiatku 19. storočia obývali Venezuelu. Zachovali sa, nehľadiac k zbytkom v Guayane sídliacim, len Cumangoto a Chaima. Ostatní sa zmiesili s prisťahovanými Španielmi, menej s černochmi. Títo sú jednak potomkami prepustených otrokov po zrušení otroctva roku 1856, alebo sa prisťahovali neskôr, a zaoberajú sa hospodárstvom; čistých černochov je sotva 5%. Z Európanov tu mali najväčší vplyv Španieli, hlavne Baskovia, ktorí sa pomiešali s Indiánmi. Počet cudzincov koncom 19. storočia narastal. Zo 44 000 cudzincov napočítaných roku 1894 bolo 11 000 Kolumbijčanov, 13 000 Španielov, a z zostavajúcich 19 000 pripadlo 6 100 na Angličanov (hlavne z Trinidadu), 3 700 na Holanďanov (z Curaçaa), 3 200 na Talianov, 2500 na Francúzov (z Korziky) a 1 000 na Nemcov, ktorý spolu s Angličanmi mali najväčší vplyv v krajine, držiaci vo svojich rukách obchod, cesty a bane. Úradným jazykom je španielčina. Čo sa týka zamestnania obyvateľstva, zaoberá sa z najväčšieho podielu buď poľnohospodárstvom alebo chovom dobytka. Výhradne pre domácu spotrebu sa pestujú kukurica, yucca, zemiaky, banány a cukrová trstina; ryža je takmer neznáma.
