Guyana, dlhý tvar Guyanská kooperatívna republika, je štát v Južnej Amerike. Susedí so štátmi Surinam, Brazília a Venezuela. Je jediným štátom Commonwealthu, ktorý sa nachádza v Južnej Amerike. Leží severne od rovníku, pri pobreží Atlantického oceánu. Hlavné mesto je Georgetown.

Dejiny

Od 23. februára 1970 je Guyana, patriaca do Britského spoločenstva a ležiaca na severovýchode Južnej Ameriky, prezidentskou republikou. Zmenou ústavy zo 6. októbra 1980 sa Forbes Burnham sám menoval prezidentom a bol hlavou štátu do roku 1992.

Pobrežie Guyany objavil roku 1498 Kolumbus. O rok neskôr prišli do krajiny prvý Španieli. Prejavovali ale len malý záujem o toto územie, a preto sa v Guyane od 16. storočia usadzovali Holanďania, Francúzi a Briti. V polovici 17. storočia sa Holanďanom a Francúzom podarilo vytlačiť Angličanov z krajiny.

Približne o jedno storočie neskôr, roku 1796, obsadili Angličania i holandskú časť Guyany. Vlastnícke vzťahy boli upravené až roku 1814. Holandské územie bolo rozdelené medzi Angličanov a Holanďanov a Surinam, v tejto dobe patriaci ešte ku Guyane, bol pridelený Holanďanom. Guyana sa stala britskou korunnou kolóniou. Roku 1833 bolo zrušené otroctvo, preto krajina v roku 1833 až 1917 zaznamenala príliv indických pracovných síl, ktoré výrazne poznamenali nasledujúce politické dejiny Guyany. V auguste získala krajina autonómiu a 26. mája 1966 získala definitívne samostatnosť. Guyana bola spočiatku parlamentnou monarchiou a hlavou štátu bola anglická kráľovna Alžbeta II.. Od 23. februára 1970 je Guyana prezidentskou republikou. Dva najdôležitejšie strany v parlamente zastupujú dva najväčšie národnostné skupiny: Ľudový národný kongres (People´s National Congress) obyvateľov afrického pôvodu a Ľudová pokroková strana (People´s Progressive Party) obyvateľov indického pôvodu.

V októbri 1992 sa konali prezidentské voľby, prvé slobodné po 24 rokoch. Zvíťazil vodca ľavicovej opozície Cheddi Jagan.

Geografia

Hora Mount Roraima v Guyane

Povrch krajiny tvorí na západe a juhu Guyanská vysočina, ktorá vystupuje najvyššie na západ v pohorí Pakaraima Mountains. Na západe sa objavujú ostatky kriedového pieskovcového príkrovu ako ploché tabuľové hory, reliéf je tu charakterizovaný silne rozčlenenými a oddelenými chrbátmi.

Pozdĺž Atlantického pobrežia a v údolí rieky Essequibo sa rozkladá bahnitá nížina. Najdôležitejšou riekou je Essequibo a hraničná Courantyne. Blízko hranice s Venezuelou je vodopád King George V., ktorý meria 488 metrov. Najvyššou horou Guyany je Mount Roraima, ktorá má výšku 2 772 metrov nad morom. Je jedinou turisticky prístupnou stolovou horou v Guyanskej vysočine. Podnebie krajiny je tropické vlhké a teplé. V hlavnom meste Georgetowne je priemerná teplota v januári 26 °C, v októbri 27,5 °C a priemerný roční úhrn zrážok je 2 250 mm.

Hospodárstvo

Guyana je poľnohospodársky štát s významnou ťažbou nerastných surovín. Ťaží sa bauxit, zlato a diamanty. Viac než 80 % plochy krajiny tvoria lesy. Pestujú sa cukrová trstina, ryža, maniok, banány a kokosové palmy. Chová sa hovädzí dobytok, ovce a hydina. Dôležitý je rybolov.