Prírodné podmienky
Prírodné podmienky
Na území Argentíny vystupuje päť výrazne odlišných krajinných oblastí - západné pohraničie zaberajú Andy s rozsiahlym predhorím, ktoré má charakter skalnatej púšte, na severnej časti sú horúce stepi, savany a lesy argentínskej časti oblasti Gran Chaco, južne od nej sa takmer na štvrtine územia Argentíny rozprestiera oblasť pámp so subtropickým, suchým podnebím, nížinná, miestami močaristá oblasť medzi riekami Paraná a Uruguaj, patrí k hlavným poľnohospodárskym územiam Argentíny, a napokon južnú časť Argentíny, asi od 38° južnej šírky zaberá suchá Patagónia.
Vysoké a známe hory
V argentínskych Andách je veľké množstvo vrchov s výškou nad 6 000 m. Medzi nimi je aj najvyšší vrch Ameriky, Aconcagua s takmer 7 000 m výškou a najvyššia sopka na zemi, Ojos del Salado s výškou takmer 6 900 m. V nasledujúcom zozname sú uvedené všetky šesťtisícovky a niekoľko menších, ale známych vrchov.
|
Významné rieky
V argentínskej hydrológii dominujú prítoky Rio de la Plata. Jej povodie obsahuje asi 5.200.000 km². Asi tretina z toho leží v Argentíne, zvyšok v Bolívii, Brazílii, Paraguaji a Uruguaji. Prítoky rieky Rio de la Plata sú Paraná a Uruguaj.
- La Plata (Río de la Plata, vyústenie riek Paraná a Uruguaj do Atlantiku)
- Paraguaj, 2549 km, 4300 m³/s (vlieva sa do Paraná)
- Salado, 2000 km, 15 m³/s (vlieva sa do Paraná)
- Paraná, 1800 km, 16806 m³/s (vlieva sa do Río de la Plata)
- Bermejo-Desaguadero-Salado, 1200 km, 14 m³/s
- Uruguaj, 1100 km, 5026 m³/s (vlieva sa do Río de la Plata)
- Bermejo-Teuco, 1000 km, 339 m³/s (vlieva sa do rieky Paraguay)
- Colorado, 860 km, 134 m³/s (vlieva sa do Atlantiku)
- Pilcomayo, 850 km, 152 m³/s (vlieva sa do rieky Paraguaj)
- Chubut, 810 km, 48 m³/s (vlieva sa do Atlantiku)
- Salado (Buenos Aires), 700 km, 88 m³/s (vlieva sa do Atlantiku)
- Negro, 635 km, 865 m³/s (vlieva sa do Atlantiku)
- San Juan, 500 km, 56m³/s
- Mendoza, 400 km, 50 m³/s
Veľké jazerá
Najvýznamnejším je jazero Laguna Mar Chiquita v provincii Córdoba ako aj jazerá Lago Argentino a Lago Viedma obe ležiace v Prírodnej rezervácii Los Glaciares, ktoré sú v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Tam sa nachádza aj ľadovec Perito Moreno.
- Laguna Mar Chiquita, 5770 km² (veľkosť je dosť kolísavá)
- Lago Argentino, 1415 km²
- Lago Viedma, 1088 km²
- Lago Buenos Aires, 881 km² (argentínska časť, celá plocha: 2.240 km²)
- Colhue Huapi, 803 km²
- Nahuel Huapi, 550 km²
Ostrovy
Najväčším ostrovom je Ohňová zem, o ktorý sa Argentína (provincia Tierra del Fuego) delí s Čile. Okrem toho významné sú Malvíny, ktoré si Argentína nárokuje, ale sú pod britskou správou. Obsadenie ostrovov Argentínou 2. apríla 1982 inicializovalo falklandskú vojnu, ktorá trvala až do 14. júna 1982 a skončila sa prehrou Argentíny.
- Ohňová zem (argentínska časť ostrova): 21.051 km²
- Malvíny (Falklandy) (Argentína si nárokuje od Spojeného kráľovstva: Isla Soledad (6.353 km²) a Gran Malvina (4.378 km²)
- Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy (Argentína si nárokuje od Spojeného kráľovstva): San Pedro (Južná Georgia, 3.528 km²), Jorge (Južné Sandwichove ostrovy, 110 km²), Blanco (Južné Sandwichove ostrovy, 46 km²), Saunders (Južné Sandwichove ostrovy, 40 km²)
- Isla de los Estados: 520 km²
- Orcadas (Argentína si nárokuje no spadajú pod Antarktickú dohodu): Coronacion (457 km²) a Laurie (86 km²)
- Trinidad (provincia Buenos Aires): 207 km²
- Bermejo (provincia Buenos Aires): 20 km²
Nerastné bohatstvo
Cenné nerasty a rudy sa nachádzajú v Argentíne len v malých množstvách. Sú to: striebro, meď, olovo, zinok, železo, cín, volfrám, sľuda a vápenec. Hospodársky významnejšia je ropa a výskyt zemného plynu v mori, pri pobreží.
Klimatické pomery
Na území Argentíny sa nachádzajú temer všetky klimatické pásma. Od tropického na krajnom severovýchode a subtropického na ostatnom severe, cez rozsiahle mierne klimatické pásmo až po chladné na juhu a v oblasti Ánd.
Na severozápade Argentíny je v oblasti Ánd suché pásmo s jedným krátkym obdobím dažďov v lete. Tu sa tiež nachádza vysokohorská púšť Puna, ktorej západná časť patrí k oblastiam s najmenším množstvom zrážok na svete, ako aj neúrodná step Monte na úpätí Ánd v provinciách Mendoza, San Juan a La Rioja. Výnimkou sú subtropické lesy v provinciách Tucumán, Salta a Jujuy, v lete extrémne vlhké, v zime ale relatívne suché. Gran Chaco na centrálnom severe je síce o niečo vlhkejšie, ale vodné zrážky sa tu koncentrujú taktiež iba na leto. Severovýchod ako aj región pámp je celý rok oveľa vlhkejší, pri čom najvyššie množstvo zrážok v subtropickom dažďovom lese spadne v provincii Misiones.
Na juhu (Patagónia) naopak: na západe v oblasti Ánd je podnebie stále mierne a vlhké a na východe patagónskeho výčnelku chladné a suché. Tento región ovplyvňuje pravidelný juhozápadný vietor, nazývaný Pampero.
Úplne odlišné je podnebie v Ohňovej zemi, kde teplotné rozdiely medzi letom a zimou sú nepatrné. Podnebie je tam chladné s relatívne vysokým množstvom zrážok.
Flóra a fauna
Zalesnených je asi dvanásť percent územia krajiny. Navyše veľmi rozdielne klimatické pásma Argentíny samozrejme majú veľký vplyv na rozmanitosť rastlinného a živočíšneho sveta.
Flóra
V teplých a vlhkých tropických a subtropických dažďových lesoch na severe rastú tropické rastliny, ako ružové stromy (Dalbergia), guajakové stromy (Guaiacum officinale), palisander (Jacaranda mimosifolia) a stromy quebračo (Schinopsis lorentzii), z ktorých sa získava tanín (trieslovina pre garbiarstvo) a tiež palmy.
Gran Chaco má suchomilné krovinaté stepi s porastami drevín algarrobo (hlavne Prosopis alba a Prosopis nigra) a v menšej miere sa tu vyskytuje tiež Quebračo.
Pampy sú porastené rozsiahlymi trávovými porastami s trávami rodov Setaria, Bromus, Stipa, Eragrostis a menšími oblasťami výskytu krovinatých drevín, ako sú napr. akácie (Acacia). Na základe veľmi jemných, kvalitných pôd sú pampy poľnohospodársky využívané na pestovanie temer všetkých druhov obilnín a pôvodné rastlinstvo je vytláčané.
Patagónia leží už v tieni Ánd a je to neúrodná a najrozsiahlejšia oblasť bez stromov. Tu dominujú ako v pampe tiež trávy (najmä Festuca, Stipa, Poa, Trisetum a rod Agropyrum), rastlinstvo je ale prispôsobené podstatne suchším podmienkam. Rastú tu rôzne suchomilné krovinaté porasty. Pôda je kamenistá, nevhodná na obrábanie, preto sú trávnaté pláne využívané ako pastviny.
V predhorí Ánd a na Ohňovej zemi sa nachádzajú rozsiahle Ihličnaté porasty so smrekmi (rodu Picea), cyprami (Cypressus), borovicami (Pinus), cédrami (Cedrus) a iné. Blízko čílskej hranice rastie pabuk (Nothofagus). Hranica vegetácie leží približne vo výške 3 500 m. V suchých, severných vyšších polohách Ánd sa nachádza suchá vyprahnutá polopúšť porastená rôznymi druhmi kaktusov (Cactaceae) a tŕnistých krovín.
Kvet stromu ceibos nazývajú „národným kvetom“ a je symbolom krajiny.
Fauna
Na tropickom severe je živočíšny svet najrozmanitejší. Nachádzajú sa tu rôzne druhy opíc, jaguár (Panthera onca), puma (Panthera concolor), ocelot (Leopardus pardalis), medvedíky (Proycon), mravčiare, pekari pásavý (Tayassu tajacu), kapybara močiarna (Hydrochoeris hydrochoeris) tiež tapír (Tapirus terrestris) a rôzne plazy ako hady a aligátory, napr. kajman okuliarnatý (Caiman crocodilus). Z operencov sa tam nachádzajú kolibríky, plameniak červený a papagáje. V riekach je okrem mnohých druhov rýb možné nájsť tiež obávané pirane.
Na pampách žije pásavec veľký (Priodontes giganteus), pekari pásavý (Tayassu tajacu), vlk hrivnatý (Chrysocyon brachyurus), jaguár (Panthera onca) alebo jeleník močiarny (Blastocerus dichotomus), líška pampová (Dusicyon griseus) a mačka pampová (Felis colocolo), puma americká (Felis concolor), nandu pampový (Rhea americana), nandu Darwinov (Rhea pennata), rôzne dravé vtáky ako sokoly ale i volavky.
Na nehostinných územiach Ánd sa vyskytuje divá lama huanako (Lama guanicoe) a lama vikuňa (Lama vicugna), ako aj Kondor veľký (Vultur gryphus). Dravci sú puma a andský šakal. Pri soľnom jazere sa vyskytujú množstvá sťahovavých vtákov ako napr. plameniak červený (Phoenicopterus ruber).
V Patagónii a Ohňovej zemi je živočíšny svet trošku chudobnejší. Žije tu tiež puma, skunk patagónsky (Conepatus humboldti), nandu (Rheae) a lamy, pudu (Pudu pudu - je malý jeleň južných Ánd). Na Ohňovej zemi hniezdi kormorán. Na patagónskom pobreží sa nachádzajú kolónie tučniaka magelanovho a kolónie Juhoamerického levovca medvedieho (Arctocephalus australis) a tuleň hrivnatý (Otaria flavescens).
Pobrežné vody Argentíny sú bohaté na ryby. Najmä sardinky, makrely, delfíny a množstvo iných rýb
