Latinská Amerika

Obyvateľstvo

Argentína má asi 38,6 milióna obyvateľov (odhad sa zakladá na sčítaní ľudu z 2001, Prameň: [1]). Toto zodpovedá hustote asi 13 obyvateľov/km².

Približne 87 % obyvateľov žije v mestách s viac ako 2 000 obyvateľmi, z čoho 11,5 milióna pripadá na aglomeráciu Gran Buenos Aires. Táto má hustotu obyvateľstva 2 989 obyvateľov/km².

Mesto a celá provincia Buenos Aires majú spolu 16,6 milióna, provincie Córdoba a Santa Fe každá asi 3 milióny obyvateľov, takže v týchto troch, v centrálnej časti zeme ležiacich provinciách, žije spolu viac ako 60 % obyvateľov krajiny.

Zostávajúce, vzdialenejšie časti krajiny sú osídlené naproti tomu veľmi riedko, predovšetkým na suchom juhu, kde pripadajú na kilometer štvorcový iba asi traja obyvatelia.

Potomkovia Európanov a Indiáni

Viac ako 90 % obyvateľstva, podľa oficiálnej štatistiky, sú potomkovia európskych prisťahovalcov, z toho asi 36 % talianskych, asi 29 % španielskych a asi 3-4 % nemeckých. V oblasti Buenos Aires ako aj v provincii Chaco a Misiones hrá dôležitú úlohu tiež poľská menšina, ide o potomkov poľských vysťahovalcov z 20-tych rokov 20. storočia. V Buenos Aires existuje taktiež mnoho prisťahovalcov chorvátskeho pôvodu.

Do začiatku 90-tych rokov štatistiky uvádzali podiel potomkov domácich indiánov pod 10% . Podľa nových zistení je ale ich podiel omnoho vyšší. Štúdia Univerzity Buenos Aires skúmala DNA jednej vzorky Argentínčanov a zistila že: 56 % všetkých Argentínčanov má prinajmenšom jedného indiánskeho predka. Tento rozdiel pochádza údajne z toho, že Indiáni predtým boli silne diskriminovaní, a preto sa mnohí vydávali za belochov.

Domorodá populácia

Iba menšina Argentíncov sú potomkami celkovo 30 indiánskych rodov, alebo kmeňov, ktoré pred príchodom Španielov žili na tomto území. Toto vyplýva jednak z toho, že Argentína pred kolonizáciou bola hustejšie zaľudnená iba na severozápade, a jednak z toho, že tunajší Indiáni boli Španielmi a neskôr Argentíncami vo veľkej miere vyhubení. Štátny Indiánsky inštitút INADI odhaduje počet Indiánov na asi 1 milión, ďalšia indiánska organizácia AIRA (Asociation de Indígenas de la República Argentina) odhaduje ich na viac ako 1,5 milióna.

Prieskumom, ktorý vykonal INDEC v roku 2001, bolo zistené, že asi 2,8 % všetkých argentínskych domácností má aspoň jedného indiánskeho člena. Toto percento sa prirodzene líši podľa polohy provincie. Tak v provincii Jujuy je podiel s 10,5 % najväčší. Najmenší podiel je v provincii Corrientes s 1,0 %, v hlavnom meste Buenos Aires dosahuje 2,3 % (prameň: [2]). Podľa vyššie uvedenej genetickej štúdie má však až 5,6 % obyvateľov čisto indiánsky pôvod.

Najväčšie skupiny sú Collovia v Jujuy a Salta, kmeň Mapuče (Araukánci) v Neuquén a Río Negro, ako aj Vichiovia (Wichi) a Tobaovia v Chaco a vo Formose. Len menšina Indiánov žije na svojom, pôvodne osídlenom území, veľa sa ich presídlilo do veľkomiest, kde často žijú v chudobných podmienkach ako zle platení robotníci. Tak existuje v Rosariu samostatná štvrť, kde žijú iba Indiáni z kmeňa Toba, to isté platí o Kollasoch v San Salvador de Jujuy a San Miguel de Tucumán. Od 80-tych rokov sa zvyšuje národnostné povedomie v týchto minoritách, začína sa tradičná kultúra cielene zachovávať a šíriť, aj pomocou rozhlasu a škôl.

Cudzinci, prisťahovalectvo a vysťahovalectvo

Asi desať percent obyvateľstva sú cudzinci. Dnes prichádzajú do Argentíny predovšetkým ľudia zo susedných krajín, Bolívie, Paraguaja a Uruguaja ako aj z Peru a predtým v dobe Pinochetovej diktatúry tiež z Čile, ale na základe redemokratizácie a medzitým vyššej životnej úrovne v susednej krajine v predchádzajúcich 4 rokoch, naopak , Argentínci odchádzajú do Čile. Dovedna prichádza asi 68 % prisťahovalcov z americkým štátov. Približne dve percentá všetkých prisťahovalcov prichádza z Ázie (hlavne Kórejčanov).

Od 90-tych rokov prichádza stále viac prisťahovalcov z Európy, prichádzajú hlavne pre neporušenú prírodu. Na rozdiel od ostatných prisťahovalcov majú už najčastejšie zabezpečenú ekonomickú nezávislosť alebo sú dôchodcovia, pokúšajúc sa presťahovaním zvýšiť svoju kvalitu života. Oni reprezentujú približne 28 % cudzincov.

Od Argentínskej krízy medzi rokmi 1998 a 2002 sa zväčšila emigračná vlna. Argentínčania odchádzali do Európy a Severnej Ameriky, a v menšej miere tiež do Brazílie a Čile. Táto emigračná vlna má ale ďalekosiahle dôsledky, na jej základe sa relatívne zrýchlilo zotavenie argentínskej ekonomiky.

Administratívne rozdelenie

23 provincií (provincia, pl. provincias) a 1 autonómne mesto (federálna oblasť Ciudad Autónoma de Buenos Aires):

Zaujímavosti

Tango

Tango, národná hudba a tanec Argentíny, vzniklo na perifériách Buenos Aires. Hudba a vzrušujúci tanečný prejav, ktorý ju sprevádza, odráža náladu pracujúceho ľudu, a tak je melódia niekedy veselá, častejšie však smutná. Tango sa hráva na bandoneóne. Je to druh ťahacej harmoniky sprevádzanej pianom a husľami.

Buenos Aires

Tretina Argentínčanov žije v hlavnom meste Bueno Aires. Toto veľkomesto patrí medzi najväčšie mestá na južnej pologuli. Mesto založili Španieli roku 1536 ako prístav na rieke Río de la Plata. Jeho obyvatelia sa stále nazývajú porteňos, ľudia z prístavu. Buenos Aires je dômyselne postavené mesto so širokými ulicami, metrom a luxusnými obchodmi. Je obchodným centrom krajiny a väčšina argentínskeho tovaru sa expeduje z jeho prístavu.

Médiá

Argentínčania si môžu vybrať z 220 druhov denníkov, z ktorých La Prensa, La Nación a Clarín majú najväčší náklad v Južnej Amerike. Väčšina z nich vychádza v španielčine, ale pomerne dosť sa vydávajú aj v nemeckom, anglickom a francúzskom jazyku. Argentínska ústava zaručuje slobodu tlače, ale počas vojenskej diktatúry boli noviny a televízia tvrdo cenzurované.

Gaučovia na pampách

Argentínsky gaučo, ktorý je taký známy ako americký kovboj, brázdi trávnaté pampy už tristo rokov. Názov gaučo pochádza z juhoamerického výrazu pre slovo vydedenec, pretože gaučovia vždy dávali prednosť životu mimo zákonov miest. Muži pracujú na rozsiahlych rančoch, estancias, robia ploty a ohrady pre zvieratá, starajú sa o kone a dávajú pozor na obrovské stáda dobytka. Húževnatí, samostatní a slobodní gaučovia sa stali legendárnymi hrdinami a národným symbolom Argent